Partneri:

Profesor Luby


Profesor Štefan Luby

(* 5. január 1910 – † 10. október 1976)

Profesor Štefan Luby nepochybne patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej právnej vedy. Jeho vedecká činnosť obohatila právnu ako aj historicko-právnu spisbu o mnohé diela, ktoré sa do dnešného dňa neporadilo prekonať. Svojou vedeckou činnosťou preto profesor Luby neovplyvnil len verejný právnický život a právnu vedu 20. storočia, ale vďaka jej nadčasovosti sú jeho myšlienky neustále aktuálne a citované aj v súčasnosti. Bol najvýznamnejší slovenský civilista, právny teoretik, právny filozof a predstaviteľ právnej komparatistiky, pričom sa tiež venoval autorskému právu, bytovému právu, právnej lingvistike a ku koncu života aj právnym aspektom transplantácií ľudských orgánov a tkanív, ale aj právu životného prostredia.

Profesor Štefan Luby sa narodil 5. januára 1910 v Liptovskom Hrádku. Gymnázium absolvoval v Liptovskom Mikuláši a od roku 1929 nastúpil na štúdium práva na Právnickej fakulte v Bratislave. V štúdiu práva pokračoval aj na Karlovej univerzite v Prahe (1931), následne v Paríži (1933) a v roku 1934 bol promovaný na Právnickej fakulte v Bratislave. Už v treťom semestri štúdia publikoval prvú monografiu s názvom „Liptovský a turčiansky register z roku 1931 (Príspevok k otázke donačného systému na Slovensku)“. Profesor Luby teda začínal svoju vedeckú dráhu prácami z právnej histórie, ktorá preňho bola popri štúdiu pozitívneho práva - ako sa sám vyjadril - „trvalou záľubou“. Neutíchajúca túžba po vzdelaní viedla Š. Lubyho na študijné cesty do Lipska (1934), Zürichu (1934), Viedne (1935) a  Paríža (1936 – 1937). V Paríži vydal Štefan Luby svoju ďalšiu monografiu s názvom „Le probléme des changenments monétaires en matiére d´obligations“. Po návrate zo zahraničia pôsobil ako asistent na Právnickej fakulte v Bratislave, kde napísal habilitačný spis „Peniaze a peňažné pohľadávky“. Išlo o mimoriadne obsiahle dielo, ktoré malo tisícdvesto rukopisných strán. Prácu úspešne obhájil, a tak sa v dvadsiatich siedmych rokoch stal docentom. V roku 1938 nastúpil na Vrchný súd v Bratislave, kde pôsobil iba rok a opäť sa vrátil do akademického prostredia. Už dva roky na to úspešne obhájil kvalifikačnú prácu s názvom „Obyčajové právo a súdna prax“ a stal sa mimoriadnym profesorom na Právnickej fakulte v Bratislave. Ako tridsaťročný sa v roku 1940 inauguroval na riadneho profesora občianskeho práva prácou „Slovenské všeobecné súkromné právo I“. 

V rokoch 1942-1944 bol profesor Luby dekanom Právnickej fakulty v Bratislave. Pôsobil aj na Vysokej škole hospodárskych vied, kde bol v roku 1947 vymenovaný za riadneho profesora a v tom istom roku bol zvolený za jej prvého rektora. Túto funkciu zastával do roku 1948. V akademickom roku 1948-1949 bol prorektorom. V rokoch 1949-1950 zastával funkciu dekana Právnickej fakulty v Bratislave, kde neskôr v rokoch 1950-1953 pôsobil ako prodekan. V rokoch 1953-1955 bol profesor Luby prorektor Univerzity Komenského. Prednášal aj na Vysokej škole technickej v Bratislave. Od roku 1953 bol vedúcim Katedry občianskeho práva na Právnickej fakulte. Od roku 1959 pôsobil aj na Slovenskej akadémii vied. V roku 1970 sa vrátil na Právnickú fakultu Univerzity Komenského, kde sa stal vedúcim Ústavu porovnávacej právnej vedy. 

Profesor Luby intenzívne zasahoval aj do verejného právnického života v Československu. Bol predsedom Právnickej jednoty a od roku 1945 mu bolo za mimoriadne zásluhy o rozvoj práva a právnej vedy udelené čestné členstvo v Jednote slovenských právnikov. Zároveň bol podpredsedom sekcie ekonómie, práva a filozofie Československej akadémie vied a sekcie spoločenských vied Slovenskej akadémie vied a predsedom kolégia Slovenskej akadémie vied o štáte a práve. Od roku 1945 sa profesor Luby zaslúžil o obnovu vydávania časopisu Právny obzor a v rokoch 1945-1948 bol jeho hlavným redaktorom. Podieľal sa aj na vydávaní zborníka Slovenskej akadémie vied, ktorého bol editorom. Zároveň bol tiež hlavným redaktorom Zborníka Vysokej školy hospodárskych vied v Bratislave a Zborníka osobnomajetkového práva. Od roku 1952 sa stal profesor Luby členom korešpondentom ČSAV a členom korešpondentom SAV. Podieľal sa na založení Kabinetu právnych vied SAV a bol prvým predsedom jeho vedeckej rady. Od roku 1968 bol akademikom SAV a ČSAV. Od roku 1967 bol tiež členom korešpondentom pre Medzinárodnú akadémiu pre porovnávacie právo a od roku 1974 bol členom komisie Académie internationale des sciences juridiques. Bol členom komisií pre sudcovské a advokátske skúšky pri ministerstve spravodlivosti.

Je až neuveriteľné, že popri všetkých zmienených aktivitách profesor Luby svojou vedeckou činnosťou aj významne obohatil československú právnu vedu. Odborná erudovanosť a interdisciplinárny rozmer vedeckej práce profesora Lubyho prispeli k tomu, že sú jeho diela dodnes predmetom záujmu právnej vedeckej obce. Diela profesora Lubyho sa vyznačovali precíznosťou, dôslednou logickou výstavbou, a tiež odvahou skúmať dosiaľ neprebádané oblasti. Profesor Luby vnášal do mnohých svojich prác prvky právnej histórie a právnej komparatistiky. Tento fenomén v dielach profesora Lubyho je aj prirodzeným dôsledkom doby a situácie, v ktorej vedecky pôsobil, a tiež jeho orientáciou na problematiku občianskeho práva, ktoré na území Slovenska nebolo do roku 1950 kodifikované. Svojou neúnavnou vedeckou činnosťou profesor Luby obohatil a prispel k dotvoreniu slovenskej právnej terminológie, pričom bol aj spoluautorom Právnického terminologického slovníku. 

Profesor Luby je autorom a spoluautorom veľkého množstva monografických štúdií (25), vedeckých článkov (viac ako 150) odborných štúdií a recenzií (viac ako 200)  a učebných textov a skrípt (26) nielen z oblasti občianskeho práva, ale aj z teórie štátu a práva, právnej filozofie, ústavného práva, rodinného, autorského, vynálezcovského práva a už spomínanej komparatistiky. Medzi najvýznamnejšie práce, okrem tých ktoré už boli v texte uvedené, treba spomenúť minimálne tie, ktoré boli ocenené Národnou cenou v odbore spoločenských vied (1947): Rodina a jej právne základy na Slovensku (1942), Základy všeobecného súkromného práva (1944) a Dejiny súkromného práva na Slovensku (1946). Významné vedecké práce boli tiež: Československý občiansky zákonník a slovenské súkromné právo (1947), Československé medzinárodné, medzioblastné a cudzinecké súkromné právo (1949), Občianske právo SSSR (1950), Občianske právo SSSR I (1952), Vznik hospodárskych zmlúv (1958). V roku 1958 vydal profesor Štefan Luby monografickú prácu s názvom „Prevencia a zodpovednosť v občianskom práve“, ktorou získal najvyšší titul doktor právnych vied (DrSc.). Išlo o veľmi rozsiahle (1168 strán) dvojzväzkové dielo, v ktorom profesor Luby systematicky rozpracoval zodpovednostné právne vzťahy – a to jednak v zmysle vtedy platnej právnej úpravy, ale aj v rovine úvah de lege ferenda. Právnej úprave zodpovednostných vzťahov sa profesor Luby venoval aj neskôr v práci „Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom“ (1971). V rámci problematiky autorského práva vydal profesor Luby nasledovné monografické práce: Autorské právo (1962), Práva príbuzné autorským (1963), Práva príbuzné autorským 1963), Práva na umelecký výkon, na zvukové a obrazové snímky, na rozhlasové a televízne vysielanie a práva na osobné písomnosti a podobizne (1963) a Osobnomajetkové práva (1968). Veľmi prínosnou bola tiež práca Vlastníctvo bytov z roku 1971. O kvalite vedeckej činnosti profesora Lubyho svedčí skutočnosť, že mnohé z jeho diel slúžili jednak ako pomôcka pre aplikačnú prax, ale boli tiež inšpiráciou a východiskom pre rozvoj vtedy platnej právnej úpravy. Profesor Luby sa na legislatívnom procese aj sám aktívne podieľal. 

Profesor Štefan Luby bol osobnosťou, ktorá signifikantne ovplyvnila rozvoj právnej vedy na našom území. Široká paleta jeho vedeckých aktivít, ale najmä ich kvalita a nadčasovosť sú inšpiráciu pre každého, kto sa má ambíciu prispieť do vedeckej problematiky v oblasti práva. Činnosť profesora Lubyho bola odmenená aj niekoľkými oceneniami. Pri príležitosti 50. výročia založenia Univerzity Komenského mu bola udelená Zlatá medaila Univerzity Komenského a v roku 1968 získal cenu ČSAV za dielo „Práva príbuzné právam autorským“. V roku 2005 mu bol prezidentom in memoriam udelený Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj právnej vedy. 

Profesor Štefan Luby zomrel 10. októbra 1976 v Bratislave vo veku šesťdesiatšesť rokov. 

 

Mgr. Zuzana Illýová

 

 

Profesor Luby

© Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave 2013, vytvoril Vojtech Budaváry