Partneri:

Profesor Karvaš


Prof. JUDr. Imrich Karvaš (1903 – 1981)

– národohospodár, vedec, pedagóg a morálna autorita

V tomto roku si pripomíname 110. výročie narodenia prof. JUDr.  Imricha Karvaša, ku ktorému môžeme priradiť najskromnejší prívlastok: „osobnosť, ktorá patrí medzi najvýznamnejších národohospodárov celej histórie nášho národa“.  V dnešnej dobe, keď väčšina médií i spoločnosti deformuje pojem osobnosť, považujeme za potrebné predstaviť životný príbeh a odborný i morálny odkaz profesora Karvaša, ktorý je pre nás a najmä pre mladú generáciu  mnoho - spektrálny a inšpiratívny.

Profesor Karvaš ako génius

Imrich Karvaš sa narodil 25. februára 1903 vo Varšanoch (dnešná mestská časť Levic – Kalinčiakovo). Hneď po maturite v roku 1921 na gymnáziu v Skalici nastúpil na vysokoškolské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (už počas štúdia ho zvolili za predsedu študentského spolku Právnik), kde v roku 1925 promoval ako jeden z najtalentovanejších študentov . Vedecko-pedagogickú cestu začal na PraF UK ako jeden z prvých Slovákov, pričom v štúdiu národného hospodárstva pokračoval na univerzitách v Paríži a Štrasburgu. V roku 1930 sa na PraF UK habilitoval za docenta, v roku 1934 už bol mimoriadnym profesorom a v roku 1934 riadnym profesorom národného hospodárstva na Katedre národného hospodárstva a finančnej vedy, ktorej vedúcim bol v rokoch 1938-1949. V rokoch 1947-1948 bol dekanom PraF UK a v rokoch 1948-1949 prodekanom. 

U profesora Karvaša sa v neuveriteľnej miere snúbila symbióza teoretika a vrcholného hospodárskeho činiteľa. Už v rokoch 1926 až 1938 zastával viacero významných funkcií v hospodárskej praxi – bol tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory, tajomníkom Zväzu slovenských bánk, generálnym tajomníkom Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi a viceprezidentom Exportného ústavu v Prahe. 

V roku 1938 sa ako 35-ročný stal ministrom československej vlády – najskôr bez kresla a neskôr ministrom priemyslu, obchodu a živností. Po vzniku prvej Slovenskej republiky sa v marci 1939 ako uznávaný odborník s medzinárodnými skúsenosťami stal guvernérom Slovenskej národnej banky a v roku 1942 bol menovaný za predsedu Najvyššieho úradu pre zásobovanie, čím viedol hospodárstvo a financie Slovenska cez úskalia vojnového hospodárstva. Vo svojich pamätiach profesor Karvaš uvádza: „Keď ma Tiso vyzval na spoluprácu, upozornil som ho, že sa nepokladám za vhodnú osobu, lebo mám všetky možné nedostatky. Som posledným československým ministrom obchodu, slobodomurár, manželka je Češka a evanjelička a napokon som socialistického presvedčenia. Dr. Tiso odpovedal, že o tom všetkom vie. Nechce odo mňa, aby som robil politiku, ale aby som dal k dispozícii svoje odborné znalosti. Len po tomto rozhovore som prisľúbi odbornú spoluprácu  bez akýchkoľvek politických záväzkov.“ Realizáciou svojich názorov na hospodársku politiku sa zaslúžil o priaznivý vývoj slovenskej ekonomiky v zložitom období druhej svetovej vojny, keď bolo záujmom nacistického Nemecka maximálne využiť slovenské hospodárstvo v prospech „veľkonemeckých“ záujmov. Okrem výkonu menovej politiky sa spolu so spolupracovníkmi staral o zásobovanie obyvateľstva potravinami, obuvou, priemyselnými výrobkami, pohonnými hmotami, a to aj počas príprav Slovenského národného povstania, o realizáciu ktorého sa významným spôsobom zaslúžil. Následne však niesol za tieto prijaté opatrenia zodpovednosť. Profesor Karvaš vo svojich pamätiach, v ktorých opísal časť svojho života po uväznení gestapom, kde uviedol svoje pocity po vynesení rozsudku trestu smrti, napísal: „Znovu som rozoberal otázku, či som konal správne, že som sa na vyzvanie Dr. Tisu aktívne zapojil do hospodárskej politiky na Slovensku. Keď som si pripomenul boje o hospodársku samostatnosť Slovenska, v ktorom sa všetci hospodársky odborníci spojili do jedného šíku, a v ktorých sme dosiali viac úspechov než neúspechov, prišiel som k záveru, že som stál na správnom mieste.

Profesor Karvaš si aj napriek mimoriadnemu pracovnému zaťaženiu veľmi zodpovedne a vždy s radosťou plnil svoje pedagogické a vedecké povinnosti na fakulte. Jeho študent Dr. Okrucký napríklad uviedol: „Všetci ktorí sme boli Karvašovými poslucháčmi na fakulte, spomíname si iste v prvom rade na jeho seminár. V časoch odporne zglajchšaltovanej politickej a hospodárskej knižnej produkcie servíroval nám Karvaš pašované novinky zahraničnej literatúry v ktorých sa rozoberali otázky sovietskeho a anglického hospodárskeho zriadenia... ak zostala ešte štvrť hodinka na dôvernejší rozhovor, vyzvedali sme od neho triky, akými klamal Nemcov pri exporte a akými sa bránil proti ich požiadavkám. V dusnom prostredí, v ktorom sme žili bol Karvašov seminár miestom, z ktorého sme získavali širší rozhľad o svetových dejoch. Keď sme potom niektorí mohli – už vo svojom povolaní – ďalej pracovať pod jeho vedením, mohli sme sledovať, ako svoje názory, ktoré prednášal na fakulte, uskutočňoval v praxi. Úrad, ktorý viedol, stal sa útočiskom  mnohých, s ktorými by bol bývalý režim rád zatočil. Ustavičná borba proti nemeckým požiadavkám by bola zlomila rad iných ľudí na jeho mieste, on však stále odolával. Poznali sme jeho obdivuhodnú energiu. Videli sme ho vychádzať z niektorých rokovaní s Nemcami fyzicky úplne zrúteného, no na druhý deň prišiel s novými plánmi na záchranu našich hospodárskych hodnôt. Nakoniec, keď už došlo na lámanie chleba – použili Nemci svoj obľúbený prostriedok pomsty, koncentračný tábor.

Profesor Karvaš je najvýznamnejšou vedeckou osobnosťou z oblasti národného hospodárstva a finančnej vedy v dejinách Slovenska. Publikoval 13 monografií a 68 článkov a statí z oblasti riešenia aktuálnych otázok národohospodárskej teórie a praxe. Prednášal na Sorbone v Paríži, viacerých univerzitách v Anglicku i Nemecku, v roku 1936 bol pozvaný na prednáškové turné v USA a Kanade, kde získal publicitu a jeho prednášky vyšli aj tlačou, čo bolo v tých časoch netradičné. Aktívne pôsobil vo viacerých vedeckých spolkoch v ČSR, bol členom Academy of Political Science v New Yorku, Econometric Society Colorado Springs, vedúcim redaktorom časopisu Hospodárske rozhľady a zakladateľom časopisu Politika (1926), v rámci ktorého zoskupil hospodárskeho hnutia známeho pod názvom regionalizmus (na jednej strane čo najviac decentralizovať silne zbyrokratizovanú štátnu výkonnú moc, ale pritom zachovať pevnú jednotu štátu). Z jeho podnetu bola roku 1940 v Bratislave založená Vysoká škola obchodná, ktorá sa postupne pretransformovala na dnešnú Ekonomickú univerzitu v Bratislave.

Publikácie profesora Karvaša majú nadčasovú hodnotu, aj dnes sú stále aktuálne a čitateľa obohatia po odbornej i etickej stránke. Po prečítaní viacerých diel je zrejmý hlboký intelektuál, vizionárstvo, odborný a morálny základ a pozitívne myslenie ich autora. Pozoruhodná je predovšetkým publikácia Základy hospodárskej vedy (1947), ktorá je hodná podrobného štúdia, pričom je škoda, že z ideologických dôvodov nedostala príležitosť ovplyvniť celú generáciu slovenských ekonómov a právnikov. Profesor Karvaš napríklad uvádza: „Dobre fungujúci hospodársky systém predpokladá, že hospodáriaci jednotlivci majú mravnú silu, aby potlačili vybičované a objektívnym účelom sa protiviace egocentrické záujmy. No nijaký hospodársky systém nemôže sa spoliehať len na túto mravnou silou podloženú dobrú vôľu. Kontrolné, ako aj donucovacie opatrenia sú z hľadiska uplatnenia štátneho záujmu bezpodmienečne potrebné... musíme si uvedomiť, že exponent hospodárskej politiky, ktorý vykonáva dozor nad určitým sektorom hospodárstva alebo ho aktívnym zásahom priamo usmerňuje, nesmie mať nijaký osobný vzťah k podnikom alebo k iným útvarom národného hospodárstva“. Ďalej profesor Karvaš vizionársky píše: „Po stránke vývojovej vývoj v 20. storočí vykazuje určité znaky, z ktorých možno usudzovať, že treba počítať so vznikom nadnárodných organizačných útvarov štátnych. Tieto útvary nemajú za základ národnú bytnosť sociálnej skupiny, ale zoskupovanie, vyznačujúce sa snahou po väčších hospodárskych celkoch. K tomuto vývojovému stupňu sa dospieva cez národné celky. Národné využitie etnickej skupiny je cestou k nadnárodným celkom. .... Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorení dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorých by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využívaniu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené.“ Vo svojich odborných prácach zároveň formuloval nutnosť dosiahnuť tempo takého rozvoja Slovenska, aby sa prekonal rozdiel medzi českými krajinami s Slovenskom, pričom rozvoj hospodárstva videl v kartelizácii, podpore družstiev a vyzdvihoval úlohu štátu a jeho hospodárskej politiky s záujem hájenia záujmov všetkého obyvateľstva. 

Profesor Karvaš ako hrdina

Svoju mimoriadnu osobnú statočnosť profesor Imrich Karvaš preukázal predovšetkým protifašistickou odbojovou činnosťou a svojím postojom a činmi k prenasledovaným Židom v tomto období (dôrazne protestoval proti vydávaniu židov do rúk Nemcov, keď im konfiškovali cennosti a nesúhlasil s tým, aby boli podľa nemeckého príkladu použité na získanie devíz, podieľal sa na vydávaní tzv. bielych preukazov, ktoré im poskytovali určitú dočasnú imunitu). Od roku 1943 zabezpečoval finančné a hospodárske prípravy Slovenského národného povstania a zapojil sa do protifašistického odboja. Bez ohľadu na riskovanie vlastného života v súvislosti s prípravou SNP presunul zlaté rezervy, vyše 3 miliardy korún a rôzne zásoby komodít do Banskej Bystrice, rovnako sa mu podarilo zablokovať 7,3 tony zlata vo švajčiarskych bankách, ktoré po roku 1945 slúžili na obnovenie ČSR. V septembri 1944 bol gestapom zatknutý a väznený (Viedeň, Brno, Berlín), mučený a nacistickým súdom odsúdený na trest smrti za sabotáž fašistického hospodárstva a za pomoc pri organizovaní SNP. Pri mučení mu vážne poranili oko a celkovo narušili jeho zdravie. Rozsudok nebol vykonaný a profesor Imrich Karvaš bol uväznený v koncentračných táboroch (Flosenberg,  Dachau, Insbruck, Niederdorf) a oslobodený spojeneckými vojskami.

Po vojne, keď sa vrátil na Slovensko s podlomeným zdravím, sa okrem pedagogickej a vedeckej práce na PraF UK zúčastňoval na ekonomickej obnove Slovenska ako poradca vlády pre obnovu. Na jeho žiadosť sa pred Národným súdom v Bratislave prejedávala jeho činnosť v období slovenského štátu, pričom po vykonanom dokazovaní bol vydaný oslobodzujúci rozsudok. Po februárových udalostiach 1948 odmietol ponuky na spoluprácu s komunistickým režimom, keďže ako fundovaný národohospodár, ktorý mal preštudovaný Marxov Kapitál, si nerobil ilúzie o ďalšom vývoji. V roku 1949 bol zatknutý, obvinený z velezrady a odsúdený za vykonštruované neoznámenie trestného činu na 1,5 - ročné väzenie a stratu majetku. Trest straty majetku však nebolo možné realizovať, keďže sa zistilo, že hoci profesor Karvaš zastával významné štátne funkcie, nikdy z nich nečerpal žiadne majetkové výhody, v dôsledku čoho takmer žiadny majetok nevlastnil. V roku 1953 bola celá rodina násilne vysťahovaná v rámci B-akcie z Bratislavy a v roku 1958 bol opäť zatknutý a v procese s ďalšími predstaviteľmi SNP odsúdený na 17 rokov väzenia. Hoci bol v roku 1960 amnestovaný a neskôr čiastočne a v roku 1968 úplne súdne rehabilitovaný, jeho zdravie bolo značne podlomené, život dožil v ústraní, stále upodozrievaný, bez možnosti využiť svoje nadanie a schopnosti na prospech spoločnosti. Zomrel na tretí infarkt 20. februára 1981 v Bratislave. Aj v tých najkrutejších časoch prežitých v koncentračných táboroch a po návrate domov vo väzenských celách mu bola oporou jeho manželka JUDr. Helena rod. Ružičková a deti Milan, Oľga a Ivan.

Za celoživotné dielo, za zásluhy o demokraciu a ľudské práva mu v roku 1991 prezident ČSFR udelil in memoriam rad T.G. Masaryka a v roku 2001 prezident SR in memoriam Pribinov kríž.

Odkaz profesora Karvaša

Pri spomienke na profesora Karvaša musíme vydvihnúť nielen vysokú úroveň jeho vedeckého a pedagogického diela, ktoré je aktuálne čoraz väčšmi aj v dnešnej dobe, ale aj jeho morálny postoj nesebeckosti a životného optimizmu, ktorým mu bol vlastný či už počas výkonu verejnej funkcie, ale aj v súkromnom živote, a to bez ohľadu na príkoria, ktoré mu boli spôsobené vo verejnom živote i na Právnickej fakulte UK v Bratislave. V rozhovore s redaktorkou po jednom zo súdnych procesov počas komunizmu povedal: „Môj optimizmus? Možno som ho načerpal v minulom boji, možno vo svojom minulom živote, keď som musel byť optimista, lebo v opačnom prípade by som nebol mohol pracovať či vôbec existovať. Aj usporiadaný rodinný život mi dodával veľkú silu. Vždy som mal rád iniciatívnu prácu a aktivitu. A možno je to aj vec povahy. Ale bez optimizmu sa hospodárska politika robiť nedá. Keby človek videl len to zlé, čo sa mu nedarí, prekážky, ktoré stoja v ceste, nikdy by nič nedokázal. Možnosti sú v našich hlavách a rukách.

Záverom si dovoľujeme ešte odcitovať z rozlúčkovej reči docenta Rybárika, ktorú predniesol na poslednej rozlúčke s profesorom Karvašom: „Neprislúcha mi hodnotiť Váš život, ale dovoľte mi, vážený pán profesor, povedať Vám dnes toľko, že som na Vás myslieval, ako Ste sa vedeli s rovným a rovnakým čelom postaviť voči osudu v jeho priazni i ponížení, s rovnakou vyrovnanosťou a s rovnakou nadnesenosťou. Aj básnik a mysliteľ R. Kipling v básni „If“ označuje takého muža za skutočného muža. A Vy ste ním boli. Nám Ste preto odovzdali viac než len vedomosti, nám a našim synom ste odovzdali vzor ako muž má byť mužom. Za to vám, vaši žiaci, predovšetkým ďakujeme.

 

JUDr. Vladislav Mičátek, PhD.

 

 

Profesor Karvaš

© Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave 2013, vytvoril Vojtech Budaváry